Margita Fedáková (92)

• Funus.sk

• /

• Opustili nás

• /

• Margita Fedáková

Miesto narodenia: Stará Ľubovňa Dátum narodenia: 14.10.1929 Dátum úmrtia: 14.09.2022

Miesto pohrebu: Stará Ľubovňa, Kostol sv. Petra a Pavla Termín pohrebu: 17.09.2022 o 13:00

Prehľad O pohrebe Mapa Parte Kondolencie

Margita Fedáková
* 14.10.1929 † 14.9.2022
„Mnohé cenné myšlienky nezachytené na papieri odveje čas a pribúdaním veku aj myseľ ochabne a nik sa nedozvie niektoré fakty či príbehy našich predkov.“
Tieto slová venovala Margita svojim deťom a vnúčatám v knihe spomienok, ktorú pre nich napísala pár rokov dozadu. A mala pravdu. Každý z vás, ktorý tu dnes prišiel uctiť si babkinu pamiatku, má svoj príbeh o tom, ako sa s Margitou spoznal alebo kde sa pretli vaše cesty.
Tá jej začala 14. októbra 1929 v Starej Ľubovni a aj napriek tomu, že otec odišiel do Ameriky a mama zomrela keď mala rok, bola s láskou vychovávaná svojimi starými rodičmi a tetami. Aj vďaka tomu bola schopná túto lásku rozdávať počas svojho života aj ostatným. Celá jej rodina bola veľmi nábožensky založená a často sa modlili svätý ruženec a rôzne modlitby. Tam niekde sa začala formovať aj jej viera. Po ukončení ľudovej a meštianskej školy jej tety nechceli aby ťažko pracovala na gazdovstve a tak nahovorili dedka a babku, aby ju dali študovať za učiteľku, ako o tom vždy snívala. maturovala v Levoči v roku 1949 s vyznamenaním, ale s dvojkou z chovania pre náboženské presvedčenie a s kádrovým posudkom „nábožensky nespoľahlivá“. Preto bola ako učiteľka hneď od začiatku sledovaná. Komunisti jej kvôli viere nedovolili dlho učiť v Starej Ľubovni a prekladali ju po okolitých dedinách ako sú Kolačkov, Nová Ľubovňa či Jakubany. Spolu s manželom Jánom to však statočne zvládali. Keď sa im narodila dcéra Mária, dopredu im povedali, že ak ju pokrstia v kostole, prepustia ju z práce. Margita sa však nedala zastrašiť a dcéru Máriu a synov Mariána a Jozefa dala nielen pokrstiť, ale im bola príkladom toho, ako vyzerá živá viera v Boha. Jej zbraňou, ako to sama povedala, bol svätý ruženec, ktorý stále nosila so sebou. Vďaka nemu mala silu vytrvať v katolíckej viere a ísť proti prúdu. A takúto ju poznali aj jej tri deti, 15 vnúčat a 7 pravnúčat. To množstvo spomienok a zážitkov s ňou sa nedá vtesnať do jedného príhovoru. Hoci jej život nebol ľahký, vedela sa tešiť z maličkostí a najväčšou odmenou bol pre ňu čas strávený s rodinou. Milovala volejbal a keď ho už sama nevládala hrať, s radosťou sledovala ako ho hrajú jej deti a vnúčatá. Žiadna oslava sa nezaobišla bez jej koláčov, pri ktorých vždy popustila uzdu fantázii a vznikali nové a nové recepty. Nikdy neodmietla partičku kariet a v hre Meno-mesto-zviera-vec si dlho držala prvenstvo v rodine. Hoci bola posledné tri mesiace odkázaná na pomoc druhých, nikdy sa nesťažovala.. Zvládla to aj vďaka kňazom, ktorí jej poskytovali prvopiatkové spovede a prinášali eucharistiu. Napokon odišla v tichosti a pokoji, v kruhu svojich blízkych tak, ako si to vždy želala.
Aj napriek tomu, že sme sa tu zišli pomodliť my za Margitu, veríme, že aj ona za nás bude naďalej orodovať tak, ako za nás orodovala pri našich ťažkých skúškach aj počas svojho života. V mene smútiacej rodiny chceme vysloviť úprimné Pán Boh zaplať pánovi kaplánovi za dôstojné vykonanie pohrebných obradov a vám všetkým za prejavenú sústrasť, kvetinové dary a najmä modlitby.
Spomínajme na ňu s láskou!